Matovič mal pravdu v tom, že sme nevyužili iné možnosti, ktoré máme k dispozícii. Ak by sme totiž občanom v lockdowne zabezpečili všeobecný základný príjem, mohli by sme dokonca vyriešiť viacero problémov naraz.

Otváranie otázky ženských reprodukčných práv v slovenskom parlamente pripomína, že raz nadobudnuté slobody nie sú nikdy definitívne. Odkaz jednej z najvýraznejších feminstických a existencialistických mysliteliek 20. storočia je aj preto stále živý.

Tranzícia ovplyvní aj kvalitu pracovných miest a pracovné podmienky. Môže viesť k viac fragmentovaným ekonomikám, čo oslabí odbory a samotné kolektívne vyjednávanie. Z uvedených dôvodov bude nevyhnutné prebudovať verejné politiky.

V súvislosti s nedávnym úmrtím Davida Graebera prinášame staršiu recenziu na jeho knihu “Fragmenty anarchistickej antropológie”.

Akákoľvek štátna inštitúcia, ktorá propaguje komerčný produkt je na ceste do šedej zóny medzi legalitou a ilegalitou. O to horšie, keď sa do takejto zóny dostáva rezort, ktorý má kontrolu…

Max Weber sa považuje za jedného zo zakladateľov sociológie a medzi jeho najznámejšie diela patrí Protestanstká etika a duch kapitalizmu z r. 1905. O autorovi tohto spisu sa niekedy hovorí ako o vyznávačovi etiky práce, ale je to naozaj tak? Chápeme Weberovho “ducha” kapitalizmu po stopätnástich rokoch správne? Text Petra Ghosha z magazínu Aeon prekladá Martin Makara.

Strany vládnej koalície a ich poslanci by nemali zneužívať konanie jednej politickej strany na svoj boj s odbormi, mali by si položiť jednu dôležitú otázku. Prečo tak veľa ľudí na Slovensku prestáva veriť „klasickým“ politickým stranám a utiekajú sa k extrému?

Ak by sme prijali prístup rovných daní k financovaniu boja proti kríze, môžeme dopadnúť ako vo Francúzsku, kde protesty Žltých viest začali kvôli zavedeniu (rovnej) ekologickej dane na motorové palivá. Ľudia s nižšími príjmami majú omnoho nižší disponibilný príjem – po zaplatení životných nevyhnutností im zostáva mizivé percento na úspory či na veci, ktoré by zvýšili kvalitu ich života.

Dlhy sú súčasťou našej spoločnosti a je len na nás, ako sa k nim postavíme. Nemusíme ich platiť. Nie je to zrejmé len zo záchrany finančných spoločností, ktoré boli príliš veľké na to, aby ich vlády nechali zbankrotovať, ale aj z viac ako 5 000 ročnej histórie plnej odpustených dlhov.

Kultivovaný dialóg o odluke cirkvi od štátu opäť čelí jednostrannej ideologickej sabotáži.