Aké filmy si zaslúžia podporu daňových poplatníkov a poplatníčok? Podľa akých kritérií by sa mal štát rozhodovať čo zafinancuje? Majú byť filmy originálne? Umelecké? Alebo divácky vďačné? Alebo sú ešte iné kritéria, ktorými by sme sa mali riadiť?
V období vojny je odpoveď zrejmá. Filmová produkcia sa musí podrobiť vojnovej propagande, potrebám vlády udržovať vysokú morálku obyvateľstva a motivovať ľudí, aby podporovali vojenské zapojenie, či aby sa sami chceli vojny zúčastniť. Počas Druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii fungovalo Ministerstvo informácií, ktorého úlohou bola takáto štátna propaganda.
Čo podporuje Audiovizuálny fond
Dnes by sme za štátnu propagandu mohli označiť spôsob, akým sa financuje propagácia národnej identity, histórie, národných symbolov či už na školách, cez Maticu slovenskú alebo prostredníctvom iných foriem podpory národne orientovaných projektov. V oblasti kultúry existujú komisie napríklad Audiovizuálneho fondu, ktoré rozhodujú o financovaní filmov, avšak ťažko možno v ich prípade hovoriť o vedomej propagande, ktorá by mala slúžiť konkrétnym ideologickým cieľom vlády. Na stránke fondu sa možno dočítať o podpore „tvorivého stvárnenia témy“.
V demokracii sa ideológia šíri omnoho menej intencionálne než v autoritárskych režimoch. Ľudia, ktorí šíria konkrétne prvky vládnucej ideológie, ako napríklad novinárky, ale aj umelci, učiteľky, či celebrity, tak najčastejšie robia nevedome a nezameriavajú sa pritom na šírenie ideológie, ale jednoducho len na to, čo robia.
Feminizmus vo filme
Príbeh lásky vo filme Ich najlepšia hodina a pol sa odohráva na pozadí bobmbardovaného Londýna a nerovného postavenia žien, ktoré v továrňach nahradili mužov bojujúcich na kontinente. Práve ženám majú byť venované filmy, ktorých scenáre pripravuje hlavná hrdinka Catrin. Jej feministické snahy vidno na viacerých úrovniach, pričom proti útlaku žien v spoločnosti nielen bojuje, ale sa mu aj tam, kde treba, podriaďuje. Napríklad si kúpi obrúčku, aby nevyšlo najavo, že so svojím priateľom – chudobným ľavicovo orientovaným maliarom – nie je zosobášená. Na druhú stranu sa mu automaticky nepodriaďuje a obráti rodové role v ich vzťahu, keď začne platiť nájom.
Jej hlavnú rolu krypto-feministickej propagandistky vidno pri písaní scenára. Ten píše spolu s ostrieľaným Buckleym. Snaží sa tam prepašovať čo najviac scén, v ktorých bude priestor pre hlavné hrdinky a ktoré v nich budú vykonávať zmysluplné činnosti. Osou filmu vo filme je záchrana evakuujúcich sa britských vojakov z Dunkerk hlavnými hrdinkami. Ideologický súboj medzi ňou a Buckleym sa týka otázky, či pokazenú vrtuľu na lodi opraví žena alebo muž. Zhodou okolností je napokon jediným riešením to, čo navrhne Catrin. Film však dobre ukazuje ako sexizmus dominuje mysleniu mužov na ministerstve, ktorí počítajú iba s možnosťou, že by opravu vykonal muž.
Zadostiučinením je reakcia jednej z diváčok. Tá sa na premietaní najviac identifikuje práve s protagonistkami – „našimi dievčatami“. Tu vidno dopyt po ženských hrdinkách, ktoré by mohli tvoriť vzory pre ženy a dievčatá tak ako to robia mužskí hrdinovia pre mužov a chlapcov.
Aké filmy podporovať?
Film vsadený do obdobia pred viac ako sedemdesiatimi rokmi tvorí ostrý kontrast voči dnešku. To, čo nám dnes ukazujú takmer výlučne iba štatistiky nerovného odmeňovania (ale aj etnografické štúdie) a to, čo ústava oficiálne zakazuje – diskrimináciu na základe pohlavia – to je vo filme povedané úplne otvorene. Catrin nemôže dostať na ministerstve rovnaký plat ako jej mužskí kolegovia. Ich plat je dokonca o viac ako o polovicu vyšší, než ženský. Sexizmus podtrháva vedľajšia ženská postava, ktorá letmo poznamenáva, že muži budú po vojne chcieť, aby sa ženy vrátili do svojich pôvodných podriadených rolí.
Dnes síce žijeme v dobe ženských práv a boja proti diskriminácii, ale ženy sú naďalej utláčané. Aj keď sú vzdelanejšie ako muži, stále pracujú na menej významných pozíciách a za menej peňazí. Vyvstáva pred nami rovnaká otázka ako pre Ministerstvo informácií vo vojnovej Británii: Aké filmy má táto spoločnosť podporovať?
Film Ich najlepšia hodina a pol ponúka jasnú protiotázku: Prečo by štát nemal podporiť napríklad feministickú ideológiu? Prečo by komisie, ktoré rozhodujú o udeľovaní grantov nemali rozhodovať aj na základe rodových kritérií? Ak sú „normálne“ filmy tradične sexistické, ak takéto filmy opakujú rodové stereotypy, čím podporujú patriarchálnu nadvládu, je namieste usilovať o vyrovnanejšiu kultúrno-ideologickú produkciu.
Britský film nám vďaka odlišnému obdobiu dobre ukazuje, akú rolu môže v našej spoločnosti zohrávať audiovizuálna produkcia. Ak chceme meniť spoločnosť, mali by sme to robiť otvorene, bez skrytých úmyslov a s jasným mandátom z demokratického boja. Ak je cieľom tejto vlády rodová rovnosť, mala by o to usilovať aj prostredníctvom grantov každoročne prideľovaných konkrétnym slovenským filmom.
Foto: ilustračné. Zdroj: IMP Awards.
Upravená verzia článku vyšla v denníku Pravda.
