Home Kultúra
Category

Kultúra

Antikapitalizmus pre 21. storočie

Nerozsiahla kniha Ako byť antikapitalistom v 21. storočí evokuje hrúbkou aj názvom úvod k problematike antikapitalizmu – mnohým čitateľom ním iste aj bude. Pre autora, amerického sociológa Erika Olina Wrighta, sa stala nezamýšľanou bodkou za jeho celoživotným dielom.

Zápas o Václava Havla ještě neskončil

Bylo to už za Havlova života, ale ještě více po jeho smrti, kdy se jeho pověsti a odkazu zmocnili lidé, jimž se Havel jako levicový liberál, stříhnutý zelenými, enviromentálními přístupy k životu, a jako agnostik moc nehodil do politického krámu. Jeho obraz proto přikrášlují. Jenže Václav Havel byl trochu jiný.

Nie je „zelená“ ako zelená

Najnovším titulom zameraným na ekológiu je Zelené klamstvo nemeckej autorky Kathrin Hartmann. Pri pohľade na podnázov Záchrana sveta ako výnosný obchodný model by sme mohli ostať na vážkach: nejde o ďalší paškvil z dielne tábora popierajúceho klimatickú krízu či jej vážnosť? Odpoveď ponúkne len pohľad do vnútra knihy: pod paľbou kritiky tu nie sú ekologickí aktivisti a environmentálna agenda, ale firmy a organizácie praktizujúce tzv. greenwashing – zahaľovanie špinavého biznisu do zeleného rúška.

V lete roku 1922 opustila Ruth Epperson Kennellová, zamestnankyňa knižnice pre deti, New York a vydala sa na ďalekú Sibír. Cestovala s manželom Frankom a ďalšími 132 „priekopníkmi“. Na Sibíri sa usadili v Kuzbaskej kolónii, utopickej komúne sídliacej v baníckom meste Kemerovo. Z anglického originálu pôvodne uverejneného na portáli Aeon preložil Martin Makara.

Malo by zmysel žiť, ak by sme nemali nič než prácu?

Predstavte si, že by práca ovládla svet. Stala by sa Slnkom, okolo ktorého by obiehali naše životy. Všetko ostatné by jej bolo podriadené. A potom pomaličky, sotva vnímateľne, by prácu začali pripomínať a napokon sa ňou stali aj hry, hudba, láska či sviatky – všetko, čím žijeme. Napokon by prišiel čas – málokto by to vôbec postrehol – kedy by všetky svety existujúce pomimo práce pod jej rozpínavosťou zanikli, zmizli z kultúrnej pamäte a upadli do zabudnutia. Z anglického originálu uverejneného na portáli Aeon preložil Martin Makara.

Ropa ani kapitál nepoznajú nestrannosť

V škole nás učili, že Slovensko má množstvo prírodných bohatstiev, ale ropa mu chýba: pravda, ak nerátame drobné ložiská, z ktorých sa s výnimkou Gbiel neťaží. Pred štrnástimi rokmi sa v severovýchodnej časti krajiny začal prieskum, či podzemie Šariša a Zemplína predsa len neskrýva fosílne bohatstvo, a tým sa začal prekvapivo ostrý boj medzi obyvateľmi tamojších obcí a americkou ťažobnou spoločnosťou. Dokument Zlatá zem Dominika Jursu recenzuje Martin Makara.

Čo nové vo vede? V tej o živote je živo.

Paleontológia dokladá, že evolúcia ľudských anatomických znakov nepokročila už aspoň 160 000 rokov. Evolučná psychológia dômyselne objavuje atavizmy životného štýlu lovcov-zberačov. Bioinformatika odhaľuje vysokú mieru podobnosti genómov človeka a ľudoopov. Biológia však na evolúciu človeka v posledných povedzme 40 000 rokoch – zrod spirituality, kultúry a religiozity – rezignuje. Je Dawkinsova memetika jedinou oprávnenou odpoveďou na otázku po kultúrnej evolúcii? O dvoch posledných publikáciách z jednej edície teoretického biológa Antona Markoša píše Eva Schwardy.

V Banskej Bystrici sa vraj hovorí, že civilizácia sa končí v Brezne. Západ za Štrasburgom. Ázia sa zasa začína za Viedňou a vidiek za Bratislavou. Alebo za telgártskym tunelom. Alebo za Braniskom a Soroškou. Civilizačných hraníc sa dá namaľovať mnoho. Katarína Kucbelová napísala knihu nielen o vzťahoch medzi centrom a perifériou, ale aj o folklóre, tradícii, súčasných spoločenských problémoch a životných scenároch, ktoré sa nikdy nezrealizovali. O knihe Čepiec píše Martin Makara.

Newer Posts