Home Kultúra
Category

Kultúra

Hoci si dnes socializmus automaticky spájame s ateizmom a sekularizmom, ešte v devätnástom storočí bol vzťah revolučného sociálneho učenia a náboženstva celkom iný. Poprední francúzski socialisti vnímali dešifrovanie heretickej tradície ako cestu k emancipácii ľudstva. Text Juliana Strubeho z portálu Aeon prekladá Martin Makara. 

Otváranie otázky ženských reprodukčných práv v slovenskom parlamente pripomína, že raz nadobudnuté slobody nie sú nikdy definitívne. Odkaz jednej z najvýraznejších feminstických a existencialistických mysliteliek 20. storočia je aj preto stále živý.

Max Weber sa považuje za jedného zo zakladateľov sociológie a medzi jeho najznámejšie diela patrí Protestanstká etika a duch kapitalizmu z r. 1905. O autorovi tohto spisu sa niekedy hovorí ako o vyznávačovi etiky práce, ale je to naozaj tak? Chápeme Weberovho “ducha” kapitalizmu po stopätnástich rokoch správne? Text Petra Ghosha z magazínu Aeon prekladá Martin Makara.

Dlhy sú súčasťou našej spoločnosti a je len na nás, ako sa k nim postavíme. Nemusíme ich platiť. Nie je to zrejmé len zo záchrany finančných spoločností, ktoré boli príliš veľké na to, aby ich vlády nechali zbankrotovať, ale aj z viac ako 5 000 ročnej histórie plnej odpustených dlhov.

Ak už musíme bojovať, vieme aspoň za čo? Túto nástojčivú otázku položil v r. 1940 britskej vláde spisovateľ H. G. Wells. Odpovede sa nedočkal, sformuloval teda vlastnú: má názov Práva človeka a stala sa jedným z inšpiračných zdrojov Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako ju poznáme dnes. O slovenskom preklade knihy dokumentujúcej vývoj Wellsovho manifestu dnes píše Martin Makara.

J. P. Sartre a Simone de Beauvoir: mala druhá polovica 20. storočia ikonickejšiu intelektuálnu dvojicu? Tieto mená nám zvyčajne evokujú existencializmus a feminizmus, menej známe už je, že ešte vo svojich tridsiatich rokoch sa tento radikálne ľavicový pár o politiku vôbec nezaujímal a jeho cesty k Sovietskemu zväzu, jeho satelitom a franúzskym komunistom boli poriadne hrboľaté a kľukaté. Život vydávateľov časopisu Moderná doba približuje román Milenci svobody autorky Claudine Monteil. O knihe dnes píše Martin Makara.

Najobyčajnejšia vec na svete

“Vládci jsou vždy závislí na ovládaných. A v tom je naše síla a naše naděje,” povzbudil svojich poslucháčov na jednej zo svojich prednášok sociológ John Holloway. Knižné vydanie Hollowayových sanfranciských prednášok recenzuje Martin Makara.

Newer Posts