Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články…
Hoci Ciele udržateľného rozvoja v sebe obsahujú aj boj proti nerovnosti, pri bližšom pohľade sa ukazuje, že viac usilujú o inkluzívny rast a extrémnou majetkovou nerovnosťou sa nezaoberajú.
V 11. časti rubriky Ekonomika a spoločnosť sa viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová prihovára čitateľom Poľa so samotnou podstatou existencie minimálnej mzdy a potrieb jej rastu.
Ak chceme zvyšovať zamestnanosť, priestor existuje v zdravotníctve a sociálnej oblasti, napríklad aj pre demografiu. Ak chceme zvyšovať pridanú hodnotu nášho hospodárstva, tak treba reformy a investície nasmerovať do vzdelávacieho systému. A s tým úzko súvisia aj výskum a vývoj.
Zatiaľ čo súkromné firmy čerpajú know-how zo štátom dotovaných univerzít a štátnych výskumných inštitúcií napríklad pri medicínskom výskume, patenty na lieky, ktoré vznikli aj na základe tohto výskumu už ostávajú v súkromných rukách a sú často umelo predlžované.
Firmy s vyššou mierou ekonomickej demokracie podľa mnohých výskumov vykazujú vyššiu mieru efektivity a produktivity, ako aj nižšiu mieru fluktuácie.
Ak vláda chce poskytnúť pomoc biznisu, mala by to urobiť rýchlo a efektívne, ale za presne určených podmienok. Ako hovoria prívrženci trhovej spoločnosti: neexistuje obed zadarmo. Preto za poskytnutú pomoc musí vláda žiadať recipročný záväzok biznisu.
Ján Košč vo svojom príspevku približuje problematiku skracovania pracovného času z hľadiska odporu biznisu voči takejto zmene a zároveň upozorňuje na úspešné príklady experimentov s kratším pracovným časom, ktoré obavy vyvracajú.
Tranzícia ovplyvní aj kvalitu pracovných miest a pracovné podmienky. Môže viesť k viac fragmentovaným ekonomikám, čo oslabí odbory a samotné kolektívne vyjednávanie. Z uvedených dôvodov bude nevyhnutné prebudovať verejné politiky.
Ak by sme prijali prístup rovných daní k financovaniu boja proti kríze, môžeme dopadnúť ako vo Francúzsku, kde protesty Žltých viest začali kvôli zavedeniu (rovnej) ekologickej dane na motorové palivá. Ľudia s nižšími príjmami majú omnoho nižší disponibilný príjem – po zaplatení životných nevyhnutností im zostáva mizivé percento na úspory či na veci, ktoré by zvýšili kvalitu ich života.