Zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami majú vyššie mzdy. Po roku 1989 boli na Slovensku postupne prijímané rôzne politiky založené na Washingtonskom konsenze, ktoré stavali na presvedčení, že slobodný trh nám všetkým…
Už roky politici vyplakávajú nad tým, ako je vraj na Slovensku daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a ako berie pracujúcim možnosť v čistom zarábať viac. Hlavne ak s návrhmi na zníženie zaťaženia, neprichádzajú aj reálne návrhy ako zmeniť nastavenie verejných financií a sociálnej poisťovne.
Dnes píše Ján Košč: Ak niekto pred rokmi pracoval v bankovom sektore, dokonca aj na tej najnižšej pozícií kdesi za priehradkou v pobočke, bol považovaný za človeka, ktorý mal šťastie. Lenže, všetko sa akosi zmenilo a v poslednom čase vyplávali na povrch informácie, že pracovať v bankovom sektore už nie je vôbec taká lukratívna záležitosť ako pred rokmi.
Rasizmus rozdeľuje spoločnosť a upozaďuje otázku triedy.
“Možno však budú musieť zomrieť miliardy ľudí, kým väčšina producentov, spotrebiteľov i politikov pripustí, že neobmedzený konzum naozaj nie je základné ľudské právo, ale je to nová forma imperiálneho spôsobu života, teda života na úkor iných.” Dnes píše Richard Sťahel.
Väčšina mladých Slovákov a Sloveniek si dnes normálne, primerané bývanie, aké si mohli kúpiť alebo postaviť ich rodičia, nemôže dovoliť. A to napriek tomu, že ako spoločnosť bohatneme. Ponúkajú sa byty iba za premrštenú cenu a tridsaťročnú hypotéku.
Je dnešná výška minimálnej mzdy taká, že zabezpečuje svojmu prijímateľovi dôstojný život? Ak dôjde k schváleniu automatu a jeho prisľúbenej redukcii, bude spĺňať túto zásadnú podmienku, keď ani schválená výška túto podmienku nespĺňa?
Ak zastavíme rast platov, alebo dokonca začneme mzdy znižovať tak, aby boli v súlade s rastom produktivity za posledných päť rokov, tak si zároveň podpílime konár domácej spotreby, čo by malo negatívny dopad na produktivitu práce.
Rozhovor so solidárnym kolektívom Priama akcia, ktorý sa zaoberá právami pracujúcich na Slovensku i v zahraničí. Na rozdiel od oficiálnych odborov však Priama akcia nepoužíva zastupiteľský princíp, ale – ako napovedá názov – priamu akciu, ktorá býva v spore medzi zamestnancom a zamestnávateľom omnoho efektívnejšou metódou.
Príklady z celého sveta, kde bezplatné obedy majú už desaťročia, jednoznačne hovoria o prevažujúcich pozitívach vo forme jednoduchšej socializácie, vyrovnávania rozdielov a šancí deti v ich aktuálnom i budúcom živote.