Dnes žijeme v období neokolonializmu. Je to epocha pokračujúceho kolonializmu po formálnej dekolonizácii inými prostriedkami. Sú nimi najmä politiky medzinárodných finančných inštitúcií a ich vplyv na vlády chudobnejších krajín, zahraničné politiky samotných bohatých krajín, pravidelné vojenské intervencie, tzv. rozvojová pomoc, či ekonomické aktivity súkromných aktérov.
Práve preto je najnovšia hra Jakuba Nvotu tak cenná. Jednoznačne odpovedá kritikom jánošíkovského mýtu: možno máte pravdu, ale ideológia je dôležitejšia.
Tomáš Profant poukazuje na nedávne pomerne radikálne kritické výroky o kapitalizme, ktoré zazneli z liberálnej scény a dáva ich do kontextu tejto scény.
Hoci Ciele udržateľného rozvoja v sebe obsahujú aj boj proti nerovnosti, pri bližšom pohľade sa ukazuje, že viac usilujú o inkluzívny rast a extrémnou majetkovou nerovnosťou sa nezaoberajú.
V súvislosti s nedávnym úmrtím Davida Graebera prinášame staršiu recenziu na jeho knihu “Fragmenty anarchistickej antropológie”.
Dlhy sú súčasťou našej spoločnosti a je len na nás, ako sa k nim postavíme. Nemusíme ich platiť. Nie je to zrejmé len zo záchrany finančných spoločností, ktoré boli príliš veľké na to, aby ich vlády nechali zbankrotovať, ale aj z viac ako 5 000 ročnej histórie plnej odpustených dlhov.
Základným rozporom v kapitalizme nie je len boj medzi kapitálom a prácou. Ekologický marxizmus prichádza s druhým protirečením – medzi samotným fungovaním systému a prírodou.
Na ľavici sa vedia kritická diskusia o neraste. Sumarizuje ju Tomáš Profant.
Suverenita je v eurozóne pochybná záležitosť. Varoufakisovych Dospelákov v miestnosti recenzuje Tomáš Profant.
Namiesto sociálneho hnutia dnes máme mimovládky, ktoré sa zodpovedajú najmä svojim donorom.