Ján Košč

Je dnešná výška minimálnej mzdy taká, že zabezpečuje svojmu prijímateľovi dôstojný život? Ak dôjde k schváleniu automatu a jeho prisľúbenej redukcii, bude spĺňať túto zásadnú podmienku, keď ani schválená výška túto podmienku nespĺňa?

Ak zastavíme rast platov, alebo dokonca začneme mzdy znižovať tak, aby boli v súlade s rastom produktivity za posledných päť rokov, tak si zároveň podpílime konár domácej spotreby, čo by malo negatívny dopad na produktivitu práce.

Príklady z celého sveta, kde bezplatné obedy majú už desaťročia, jednoznačne hovoria o prevažujúcich pozitívach vo forme jednoduchšej socializácie, vyrovnávania rozdielov a šancí deti v ich aktuálnom i budúcom živote.

Ján Košč rozoberá chyby ekonomických analytikov INESS-u a zástupcov zamestnávateľov pri našich záväzkoch súvisiacich s výškou minimálnej mzdy.

Ján Košč sa fundamentálne pozrel na podklady minimálnej mzdy u nás a v zahraničí.

O vzťahu znižovania príjmových nerovností ku celkovému blahobytu spoločnosti dnes píše Ján Košč.

Určite už asi každý počul dookola opakovanú mantru o tom, že ak sa bude dariť firmám, tak sa bude dariť aj zamestnancom. Po desaťročiach uplatňovania týchto „pretekov ku dnu“ je možné skonštatovať, že sa preukázala nefunkčnosť a dlhodobá neudržateľnosť, takejto politiky.

Ján Košč o opakovaných lžiach o školských odboroch: „Učitelia, rovnako ako všetci zamestnanci na Slovensku musia pochopiť, že bez osobnej zaangažovanosti, bez schopnosti niečo obetovať a bez schopnosti vydržať sa nikam nepohnú.“

Ján Košč: „Je v poriadku, ak zásadný vplyv na tvorbu legislatívy a fungovanie spoločnosti majú tí, ktorí si tento vplyv vedia zaplatiť?“

Ján Košč píše o budúcnosti dôchodkov v ohľade na súčasné diskusie v Davose.