Ján Košč podrobil analýze príspevok k údajnému zhoršovaniu ekonomickej situácie po navýšení minimálnej mzdy. “Podľa publikácie z dielne Americkej obchodnej komory patria mzdové náklady na Slovensku medzi najnižšie v Eurozóne a pracovné právo platné na Slovensku tiež označili ako najflexibilnejšie v Eurozóne.”
Ján Košč komentuje vyjadrenia k zlému vplyvu zvyšovania minimálnej mzdy.
Pri pohľade na podiel sociálnych výdavkov na HDP máme dlhodobo jeden z najnižších podielov v EÚ. To isté platí, ak sa pozrieme na naše výdavky na deti, bývanie a sociálne vylúčenie. Takže, ak niekto tvrdí, že naším problémom je prisilný sociálny štát, nedajbože, neprispôsobiví občania, zavádza a klame. Ako povedala matka Tereza, naším problémom nie je hlad chudobných, ale nenásytnosť bohatých (znižovanie korporátnych daní a neexistencia daní z majetku).
Ján Košč k debate o minimálnej mzde: “Na Slovensku by sme sa mali rozhodnúť, či chceme konkurovať Bangladéšu alebo vyspelým ekonomikám. Ak chceme konkurovať Bangladéšu, treba počúvať analytikov, ktorí volajú po znižovaní minimálnej mzdy a neočakávať, že naša životná úroveň bude niekedy konvergovať k západnej Európe.”
Zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami majú vyššie mzdy. Po roku 1989 boli na Slovensku postupne prijímané rôzne politiky založené na Washingtonskom konsenze, ktoré stavali na presvedčení, že slobodný trh nám všetkým…
Už roky politici vyplakávajú nad tým, ako je vraj na Slovensku daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a ako berie pracujúcim možnosť v čistom zarábať viac. Hlavne ak s návrhmi na zníženie zaťaženia, neprichádzajú aj reálne návrhy ako zmeniť nastavenie verejných financií a sociálnej poisťovne.
Dnes píše Ján Košč: Ak niekto pred rokmi pracoval v bankovom sektore, dokonca aj na tej najnižšej pozícií kdesi za priehradkou v pobočke, bol považovaný za človeka, ktorý mal šťastie. Lenže, všetko sa akosi zmenilo a v poslednom čase vyplávali na povrch informácie, že pracovať v bankovom sektore už nie je vôbec taká lukratívna záležitosť ako pred rokmi.
Je dnešná výška minimálnej mzdy taká, že zabezpečuje svojmu prijímateľovi dôstojný život? Ak dôjde k schváleniu automatu a jeho prisľúbenej redukcii, bude spĺňať túto zásadnú podmienku, keď ani schválená výška túto podmienku nespĺňa?
Ak zastavíme rast platov, alebo dokonca začneme mzdy znižovať tak, aby boli v súlade s rastom produktivity za posledných päť rokov, tak si zároveň podpílime konár domácej spotreby, čo by malo negatívny dopad na produktivitu práce.
Príklady z celého sveta, kde bezplatné obedy majú už desaťročia, jednoznačne hovoria o prevažujúcich pozitívach vo forme jednoduchšej socializácie, vyrovnávania rozdielov a šancí deti v ich aktuálnom i budúcom živote.