Ján Košč

O vzťahu znižovania príjmových nerovností ku celkovému blahobytu spoločnosti dnes píše Ján Košč.

Určite už asi každý počul dookola opakovanú mantru o tom, že ak sa bude dariť firmám, tak sa bude dariť aj zamestnancom. Po desaťročiach uplatňovania týchto „pretekov ku dnu“ je možné skonštatovať, že sa preukázala nefunkčnosť a dlhodobá neudržateľnosť, takejto politiky.

Ján Košč o opakovaných lžiach o školských odboroch: „Učitelia, rovnako ako všetci zamestnanci na Slovensku musia pochopiť, že bez osobnej zaangažovanosti, bez schopnosti niečo obetovať a bez schopnosti vydržať sa nikam nepohnú.“

Ján Košč: „Je v poriadku, ak zásadný vplyv na tvorbu legislatívy a fungovanie spoločnosti majú tí, ktorí si tento vplyv vedia zaplatiť?“

Ján Košč píše o budúcnosti dôchodkov v ohľade na súčasné diskusie v Davose.

Ján Košč rozoberá na súčiastky tvrdenie analytika INESSu v porovnaní s analýzami svetových ekonómov a kladie pred nás požiadavku pristúpiť k rozprave o minimálnej mzde konečne serióznym spôsobom.

Ján Košč pokračuje v diskusii o skrátení pracovného času. Tentokrát rozoberá nie veľmi podarený analytický pokus o polemiku s návrhom na toto skrátenie, ktoré sa objavilo v mienkotvorných médiách.

Argumenty ku otázke skracovania pracovného času, ktoré zaznieť nemôžu, ak diskusii bránime.

  Atmosféra na pracovnom trhu sa v posledných dvoch rokoch diametrálne zmenila. Tieto zmeny pramenia tak zo znižujúcej sa nezamestnanosti a rastúcej zamestnanosti, ako aj z dôvodu dynamických demografických zmien…

Skúsme konečne začať diskutovať o našej histórii tak, aby sme sa vzájomne neurážali, aby sme sami seba neponižovali a zároveň sa intelektuálne nepovyšovali nad iných – nad tú lúzu, čo vyberala nominovaných.