„Možno však budú musieť zomrieť miliardy ľudí, kým väčšina producentov, spotrebiteľov i politikov pripustí, že neobmedzený konzum naozaj nie je základné ľudské právo, ale je to nová forma imperiálneho spôsobu života, teda života na úkor iných.“ Dnes píše Richard Sťahel.
Peter Daubner vo svojho príspevku analyzuje imperatívy globálneho kapitalizmu a jeho krízové tendencie vo vzťahu k liberálnej demokracii západného typu. V tejto súvislosti sa zamýšľa nad novou epochou ľudskej civilizácie, ktorá sa vo filozofii označuje ako antropocén; t. j. koncept, ktorý výstižne označuje vplyv človeka na planétu Zem.
Uhlíková daň musí mať progresívny charakter, aby jej náklady neniesli spotrebitelia a aby sa získali prostriedky na zelenú ekonomiku.
Košice sa po Bratislave pridali k medzinárodnému hnutiu Extinction Rebellion (Rebélia proti vyhynutiu, skrátene XR) a symbolickým gestom vyjadrili obavy z budúcnosti, ktorá môže nastať pokiaľ vlády nezačnú zodpovedne konať a nepodniknú systémové kroky na zastavenie klimatickej krízy.
Kedy začneme serióznu diskusiu o tom, že v podstate iba zlomok výdavkov na zbrojenie investovaný na potrebnom mieste by zásadným spôsobom urýchlil energetickú transformáciu potrebnú ako soľ?
Nestrácajme čas pripravilo rozhovor s Naďou Johanisovou na zásadné témy týkajúce sa klimatickej zmeny a politickej ekológie.
Tomáš Profant reaguje na článok Juraja Javorského z Denníka N o zmysluplnosti individuálneho ekologického správania sa.
Zachráni nás cirkulárna ekonomika? Alebo sľubuje viac než môže splniť? Píše Tomáš Profant.
Nemali by sme čakať, že činitelia, ktorí sú personálne, ekonomicky alebo ideovo prepojení s mocnými záujmovými skupinami profitujúcimi z terajšieho stavu, ho budú mať záujem nejako meniť. Preto by sme namiesto separovania odpadu každý za seba mali začať spoločne demonštrovať za všetkých.
Kapitál vo svojej snahe šíriť sa viac a viac mení stále väčšiu časť Zeme na tovar, čím zbavuje svet jeho rozmanitosti a úrodnosti.