Odborná i laická časť verejnosti sa začína čoraz väčšmi zaoberať ekologickými témami, avšak stále chýba politická vôľa na presadenie nevyhnutných opatrení. IPPR preto bije na poplach a varuje, že ak sa status quo radikálne nezačne meniť, tak ekologické problémy prerastú do veľkej destabilizácie ľudskej spoločnosti i globálnej ekonomiky.
Ani po vyše štvrťstoročí nášho samostatného postavenia na medzinárodnej politickej scéne sa nám nepodarilo vypracovať razantnejšiu a komplexnejšiu právnu ochranu našich lesných spoločenstiev. Na túto problematiku pred pár dňami poukázala aj Európska únia, ktorá Slovenskej republike dokonca hrozí žalobou, ak nezosúladí politiku na ochranu prírody s tou európskou.
Róbert Király svojím prvým príspevkom na Poli opisuje ako téma ochrany životného prostredia vstupuje vo verejnej diskusii čoraz viac do popredia. Po zmene vlády v Brazílii je pálčivou otázka budúcnosti Amazónskeho dažďového pralesa. Pri jeho ničení nejde len o ekonomické záujmy kapitalistického „homo economicus“, niekedy aj o existencionálne otázky tých najchudobnejších.
Film Žena v boji ukazuje náročnosť priam nemožnosť boja proti klimatickým zmenám.
Martin Beličák píše o zvláštnych spôsoboch, akými ku klimatickej zmene pristupujú domáci aj zahraniční politici.
Mikuláš Černík a Josef Patočka v texte z časopisu Sedmá generace o novej podobe ekologického aktivizmu, východiskách organizácie Klimakempu a o tom, čo v dnešnej dobe robiť.
Ročne zmizne zhruba šesť percent hmyzu.
Chránené karpatské bukové pralesy by mali už desať rokov žiť v bezzásahovom režime. Kvôli pštrosej taktike slovenských politkov v nich ale stále prebieha výrub. Dosiahnu aktívni ochrancovia prírody zmenu?
Hospodársky rast nie je skutočný problém a vinník za globálne otepľovanie.
Miera environmentálnej gramotnosti v jednotlivých krajinách závisí na rade faktorov. Ako sa prejavujú u troch najväčších znečisťovateľov planéty – v Indii, USA a Číne?