Home Kultúra
Category

Kultúra

Mladá Švédka Greta Thunbergová sa za posledný rok stala najvýraznejšou tvárou globálneho boja za klimatickú spravodlivosť. Známa je svojimi emocionálnymi prejavmi, ktoré predniesla o. i. na významných svetových fórach pred globálnymi lídrami s najväčšou zodpovednosťou za možnú zmenu v prístupe k našej planéte. Súbor jej rečí v knižnom vydaní slovenským čitateľom pohotovo sprostredkovala banskobystrická Literárna bašta a hoci ide o záslužný počin, výsledok mohol byť komplexnejší. O titule Zmena je v nás dnes píše Martin Makara.

Sloboda je pojem, ktorým sa zaštiťujú politici každého razenia, pod jej zástavou sa vedú vojny aj vášnivé filozofické spory. Politický filozof Isaiah Berlin sa toto vznešené slovo pokúša priblížiť poukázaním na jeho dve poňatia, pozitívne a negatívne: slobodu od a slobodu k. Text Marie Kasmirliovej z kanadského magazínu Aeon prekladá Martin Makara.

Prídelový systém dnes vnímame ako obmedzujúce opatrenie z čias vojen či ekonomických kríz. Za druhej svetovej vojny sa však v Británii stal natoľko populárnym, že ľudia sami požadovali jeho sprísnenie. George Orwell tento fenomén využil na budovanie antifašistickej solidarity a boj za globálnu spravodlivosť. Text Brucea Robbinsa z kanadského portálu Aeon prekladá Martin Makara.

Dvaja mladí českí novinári oslovili M. M. Šimečku, aby spolu viedli dialóg o minulosti aj prítomnosti dvoch príbuzných spoločností: českej a slovenskej. Kniha Jsme jako oni s podtitulom „o liberáloch, pokrytcoch a fašistoch“ je intelektuálne stimulatívnym čítaním, ktoré prichádza s polemikou, akú nutne potrebujeme.

Jean-Paul Sartre a Albert Camus: dve najvýraznejšie postavy francúzskeho existencializmu. Spoznali sa počas druhej svetovej vojny, spriatelili krátko po nej a onedlho sa myšlienkovo rozišli aj napriek tomu, že ich spájalo ľavicové presvedčenie. Krátko pred svojou smrťou v r. 1980 Sartre Camusa označil za svojho pravdepodobne posledného dobrého priateľa. Čo  dvoch veľkých filozofov a spisovateľov rozdelilo? Text Sama Dressera z kanadského portálu Aeon prekladá Martin Makara.

Tento rok uplynulo storočie od vraždy revolučných ikon Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta. Dnes konečne vieme, kto je za ich smrť zodpovedný. Úryvok z knihy Klausa Gietingera Vražda Rosy Luxemburgovej prekladá z magazínu ROAR Martin Makara.

„Nech žije revolúcia hospodárskej chudoby. Nech žije republika sovjetov slovenskej hospodárskej chudoby!“ zvolávala v roku 1919 Slovenská socialistická strana pri príležitosti vzniku tretieho socialistického štátu na svete. Martin Makara navštívil prešovský Rákociho palác, v ktorom do decembra trvá výstava venovaná stému výročiu vzniku i zániku Slovenskej republiky rád.

George Orwell je známy ako stelesnenie priamosti a vernosti pravde. Poznať by sme ho však mali aj pre jeho socialistické presvedčenie. Text Davida N. Smitha z amerického magazínu Jacobin prekladá Martin Makara.

Žiarliví na chudobu

by Martin Makara 30. septembra 2019

Zuzana Kusá sa vo svojej eseji Za ostrou hranicou zaoberá problémom chudoby v kontexte postkomunistickej spoločnosti, v ktorej je každý zodpovedný už len sám za seba. O knihe dnes píše Martin Makara.

Newer Posts